Liečivé pramene boli známe už v XIII. storočí, no prvý zápis je už z roku 1549.
Od poznania liečivých vôd ružbašských prameňov až od roku 1593 využívali tieto pramene len miestni usadlíci a obyvatelia z najbližšieho okolia.
V roku 1591 bol jeden z najväčších poľských magnátov gróf Šebastian Lubomirski menovaný poľským kráľom Žigmundom Vaza za dedičného starostu spišských zálohových miest. Gróf Šebastián Ľubomirski sa usadil na Ľubovnianskom hrade a keď spoznal ružbašské liečivé pramene, rozhodol sa postaviť na tomto mieste kúpele pre urodzených návštevníkov.
V roku 1635 už boli Ružbachy známym kúpeľným miestom, ale aj kultúrnym strediskom. Schádzala sa tu poľský a uhorská šľachta z okolia. Pri blahodarnom účinku liešivej vody sa po kúpaní venovali veľkým zábavám.
Rozkvet kúpeľov trval viac ako 100 rokov, pokiaľ sa Ľubovnianskom hrade sídlil rod Ľubomirskych, pribudovali kúpeľné i zábavné zariadenia, vyrastali paláce.
Po Teodorovi Konštantínovi Lubomirskom (1699-1744), ktorý bol posledným správcom kúpeľov Ružbachy, začala sláva a úroveň kúpeľov klesať.
V roku 1772 prevzala správu kúpeľov cisárska komora Márie Terézie. Cisárska komora z kúpeľov vyťažila čo mohla, ale nič neinvestovala.
V roku 1800 kúpele boli už také opustené a stratové, že ich cisárska komora už v rokou 1819 ponúkla na odpredaj, no kupec sa nenašiel. Po bývalých palácoch neostala ani stopa. Len vody prameňov vystupovali ďalej z útrob zeme a znovu slúžili okolitej chudobe.
V roku 1825 dostal územie gróf Eugen Emerich Jóny ako kráľovské veno s prameňmi teda aj Ružbachy. Tento podnikavý gróf postavil na vtedajšie časy moderný kúpeľný dom, vybudoval zrkadlový kúpeľ, dal postaviť prírodný park a iné zariadenia. Ale smrťou E.E.Jónyho sa rozrastavnie a prosperita zastavila.
V roku 1882 kúpil obce Nižné a Vyšné Ružbachy gróf Andrej Zamoyski. Dal postaviť nový kúpeľný dom, zvaný Karolína (neskôr premenovaný na Kriváň) na počesť manželky Karolíny Baurbonskej princeznej - netere posledného neapolského kráľa. Ďalšie dve stavby - Mária (neskôr Mier) a Terézia (neskôr Torysa) boli pomenované podľa jeho dcér.
Po smrti Andreja Zámoyského, najmladší syn Ján Zamoyski sa oženil s neterou španielskeho kráľa Izabelou Baurbonskou a tak získal veľké finančné prostriedky. Dal postaviť bazén a liečebný dom (neskôr pomenovaný Dukla) a vypracoval plán na ďalšie zveľadenie kúpeľov. Týmto postavila rodina Zámoyských základ dnešných kúpeľov Ružbachy.
Sponzorované odkazy:
 Komentáre (1) |
| 1. Autor eva, dátum 28-05-2008 08:05 Grófa Andrea Zamoyskeho spomínal môj nebohý dedo, s ktorým sa osobne poznal.Až teraz som sa náhodne dočítala trošku viac.Váš kraj je o mojom detstve. |
 |
| Pridať komentár |
powered by AkoComment Tweaked